Anotácie obhájených dizertačných prác

Dizajn vizuálnych komunikácií v programe rozvoja obce
Mgr. art. Barbora Kopnická, ArtD.

Dizertačná práca sa snaží objasniť úlohu dizajnu vizuálnych komunikácií v procesoch vedúcich k trvalo udržateľnému rozvoju na území obce. Východiská výskumu sú stanovené na základe analýzy používania dizajn manuálu v štruktúre subjektov privátneho a neziskového sektora a v samosprávnych jednotkách štátu. Získané vedomosti a informácie sú doplnené definíciami vybraných kľúčových pojmov z oblastí programu rozvoja a dizajnu vizuálnych komunikácií. Prepojenie týchto poznatkov stanovuje predpoklad programu rozvoja, ako prostriedku pre spoločenskú a priestorovú integráciu rodín do štruktúry privátnych subjektov zhotovujúcich produkty alebo poskytujúcich služby na území obce. Riadenie týchto činností zhodnocovania majetku sa v koncepcii trvalo udržateľného rozvoja deje prostredníctvom riadenia cyklu produktov, ktorý môže byť vizualizovaný dizajn manuálom. V práci sa preto uvažuje nad využitím dizajn manuálu ako kľúčového nástroja pre celoživotné vzdelávanie sa v procesoch pre trvalo udržateľný rozvoj územia. Táto možnosť sa overuje počas realizácie modelového postupu zhotovenia dizajn manuálu pre malý rodinný podnik pôsobiaci na území obce. Súčasne sa v šiestich doplnkových prípadových štúdiách skúmajú možnosti používania dizajn manuálu v aktivitách partnerov – samosprávneho kraja, miestnej akčnej skupiny, kultúrnej inštitúcie, vedeckovýskumného centra, neziskovej organizácie a umelca. Súbor zistení je aplikovaný v modelových schémach tvorby dizajn manuálu, integrácie rodiny a súčinnosti partnerov v programe trvalo udržateľného rozvoja obce. Cieľom je upozorniť na prínos, ktorý môžu grafickí dizajnéri priniesť do procesov riadenia rozvoja územia a podnietiť vytvorenie nových možností spolupráce dizajnérov a miestneho privátneho sektora.

Produkcia jedinečnosti: Výrazové prostriedky dizajnu, reklamy a médií vlastné jazyku súčasného sochárstva
Mgr. art. Katarína Galovič Gáspár, ArtD.

Umelecké praktiky súčasného sochárstva, ktorým je venovaná dizertačná práca sú formálne veľmi rôznorodé, ale ich spoločným znakom je používanie už raz vytvorených foriem, postupov a technológií produkcie z oblasti dizajnu, reklamy a médií. Zameriava sa na umelcov, ktorí vytvárajú svoje diela použitím všetkých foriem vyskytujúcich sa v každodennom prostredí predávaných výrobkov. Sú to tzv. umelci postprodukcie, pracujúci s objektmi, ktoré už obiehajú na kultúrnom trhu. Narábajú s interpretáciou, reprodukovaním, novým vystavením produktov alebo diel iných umelcov. Práca pojednáva o recyklácii foriem, kultúrnom prisvojovaní, rušení hraníc medzi produkciou a konzumáciou, medzi tvorbou a kopírovaním, medzi ready-made a pôvodným dielom. Rozsah práce je zameraný na proces prisvojovania od jeho prvého konceptualizovaného prejavu premysleného v súvislosti s dejinami umenia, generačným a štýlovým vývinom tohto fenoménu až po jeho súčasné šírenie v sochárstve.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Dizajn

Univerzálny dizajn a automobil
Mgr. art. Martin Baláž, ArtD.

V dizertačnej práci Univerzálny dizajn a automobil riešim problematiku univerzálneho dizajnu vo vzťahu k automobilovému dizajnu a mojím cieľom je nájsť priesečník dizajnu, konštrukcie a ergonómie osobného automobilu s princípmi a filozofiou univerzálneho dizajnu. Predstaviť a zhodnotiť osobný automobil z pohľadu univerzálneho dizajnu a bez hmotného, finančného a technického obmedzenia načrtnúť vlastnú víziu automobilu navrhnutého s filozofiou univerzálneho dizajnu. Univerzálny dizajn zabezpečuje integráciu fyzicky, zmyslovo, mentálne či inak limitovaných jednotlivcov do spoločnosti a do každodenného normálneho života a vyvinul sa z koncepcie bezbariérového navrhovania, ktoré sa zaoberá riešením problémov v oblasti architektúry, urbanizmu, dopravnej štruktúry, ale hovorí aj o bezbariérovom navrhovaní produktov a informačných systémov. Ide teda o navrhovanie v životnom priestore človeka. Automobil je priestorom pre život, tak ako jeho okolie, no bezbariérové navrhovanie u nás sa ho priamo netýka. A preto je mojím priestorom výskumu a aplikovania princípov univerzálneho dizajnu. Sťažením podmienok v prostredí dochádza k zvýhodneniu určitých skupín populácie a, naopak, k znevýhodneniu iných, teda k ich hendikepu. Previesť kategorizáciu telesného postihnutia je veľmi náročné vzhľadom na jeho rôznorodosť a mieru a často možnosť ich vzájomných kombinácií. K postupným, pomalým, nezvratným, ale prirodzeným zmenám v živote človeka patrí proces starnutia. Oliver Hervig vo svojej knihe Universal Design spája univerzálny dizajn skôr so seniormi ako s telesne postihnutými. Univerzálny dizajn zvyšuje kvalitu života, a to nielen z pohľadu hendikepovaných užívateľov, ale všetkých. Budúcnosť je v jednoduchosti a komforte pre všetkých. Univerzálne produkty, vybavenie, inteligencia a komfort síce celkom nenahradia potreby užívateľov, ale ich výrazne uľahčia. Automobil je spojením vedeckého, technického, umeleckého a estetického talentu človeka, stimulujúci našu prirodzenú túžbu po kráse a dynamike. Je jedným zo spoločenských priestorov, a tiež materiálnym a hmatateľným prejavom pohybu ako jedného zo základných aspektov života na zemi. Vďaka svojim úžitkovým a symbolickým vlastnostiam je vecou verejného záujmu každodenného života. Je zaň v budúcnosti rovnocenná náhrada? Vo svojej práci som sa pozrel na možnosti uspokojenia potrieb človeka v oblasti univerzálneho dizajnu a automobilu porovnaním ponuky na Slovensku aj v zahraničí. Pri hodnotení náročnosti potrieb a ich uspokojenia som sa pridŕžal Maslowovej pyramídy ľudských potrieb, ich hierarchie, ktorú predstavuje. Mojím cieľom je syntéza týchto zistení s mojou osobnou intuitívnou, umeleckou, predvedeckou úvahou dizajnéra o prieniku univerzálneho a automobilového dizajnu a výsledok v náznaku vízie vlastného dizajnérskeho návrhu podľa princípov univerzálneho dizajnu, produkt pre osobnú dopravu, komfort pre všetkých a zhmotnenie krásy a túžby človeka po dynamike. Automobil v univerzálnom prostredí, univerzálne využiteľný a univerzálne ovládateľný. Podľa mojej analýzy súčasného stavu poznania som sa rozhodol zamerať sa na seniorov, ako skupinu prirodzene limitovanú procesom starnutia, ktorú aj spomínaný autor Oliver Hervig vo svojej knihe Universal Design označuje za najväčšiu cieľovú skupinu univerzálneho dizajnu. Univerzálny dizajn zvyšuje kvalitu života. Budúcnosť automobilu je teda v jeho jednoduchosti a komforte, prístupnosti a zrozumiteľnosti, a preto ho konfrontujem so siedmimi princípmi univerzálneho navrhovania. Automobil správne navrhnutý v duchu univerzálneho dizajnu pomáha užívateľovi integrovať sa do svojho životného prostredia bez straty privátnej sféry. Dizajn je mostom medzi predmetom a človekom. Poslaním dizajnu je súlad človeka s jeho životným prostredím v biosfére a jeho cieľom je uchovať základnú kvalitu života. V mojom dizajnérskom návrhu „Unicrossoveru“ chcem na základe interakcie podľa schémy hmota, energia (pohyb, inteligencia), informácia v autobiosfére naplniť aspoň čiastočne princípy univerzálneho dizajnu.

Voľná grafika, grafický dizajn a ich súvislosti
Ing. Peter Jakab, ArtD.

Každý tvorivý proces nám prináša nielen emocionálnu hodnotu, ale aj uspokojenie. Každá tvorivá osoba sa s týmto faktom vyrovnáva po svojom. Umenie v celom svojom priereze, či už historickom, alebo vyjadrovacom dokazuje mnohotvárnosť pocitov a osobnostnej reakcie, pretransformovanej do diela najmä s estetickou hodnotou. Tak ako človek vníma transformáciu a rozvoj prostredia (priestoru) okolo seba, tak sa aj vyvolané emócie odrážajú v tvorivých procesoch. V skratke môžeme tvrdiť, že samotné umenie reaguje na tieto podnety a spolu s nimi sa rozvíja. Niektoré umelecké smery reagujú flexibilnejšie a niektoré zasa naopak, držia sa tradičných princípov, z ktorých vzišli. Cieľom tejto práce je nazrieť do problematiky voľnej grafiky, grafického dizajnu a ich súvislostí. Hľadanie súvislostí, ich definovanie a reflexia zistenia, založená najmä na empirickom poznaní, má v konečnej podobe za cieľ opäť len vytvoriť dielo. Domnievam sa, že len týmto spôsobom možno najvernejšie poukázať na celý proces tvorby a preukázať súvislosti voľnej grafiky a grafického dizajnu. Ako prienik týchto foriem vyjadrenia sa bol vybraný samotný priestor. Hoci na prvý pohľad je pojednávanie o plošnom prejave v trojdimenzionálnom priestore ako nezmyselné, v priereze práce zistíme, že priestor aj tu zohráva svoju úlohu. V prvom momente ho môžeme považovať za neutrálnu pôdu, kde v skratke smieme pojednávať o týchto dvoch formách (prejavoch) umenia ako o rovnocenných. Práca hľadá súvislosti v celom procese (priestore) tvorby, na ktoré sa v závere snaží reflektovať. Tento cieľ je transformovaný do všetkých častí práce, aby poskytol komplexný pohľad na problematiku. Paradoxne k analytickým disciplínam je v tomto prípade cieľom už samotný proces tvorby, nielen výsledok. Dielo má poskytnúť tvorivú radosť nielen tvorcovi, ale najmä cez osobitý odkaz stimulovať pozorovateľa k interakcii. Myšlienka má široký filozofický záber, čo umožňuje vtiahnuť percipienta nielen do deja, ale umožniť mu pomyselný grafický tvorivý priestor. Každá takáto interakcia s dielom je jednoznačným potvrdením úmyslu a predovšetkým celkového zmyslu tejto práce. Týmto spôsobom chcem poukázať aj na stále sa rozvíjajúci proces a smerovanie umenia a dizajnu ako nevyčerpateľnú „studňu“ motivácie, kreativity a výtvarného prejavu človeka.

Dizajn v soche, socha v dizajne a dematerializácia – fenomén súčasnosti: Od prvého použitia princípu ready-made po súčasnosť
Mgr. art. Roman Hrčka, ArtD.

Autori viacerých súčasných odborných publikácií, zaoberajúci sa, či už teóriou, alebo dejinami dizajnu a ktorých je na knižnom trhu pomenej nielen u nás a u našich českých susedov, ale takpovediac v celej euroatlantickej časti sveta, v úvodných textoch kritizujú deficit dostupnej vedeckej literatúry zaoberajúcej sa problematikou priemyselného dizajnu práve z teoreticko-metodického hľadiska. Hoci dizajn ako taký musíme chápať v celej jeho širokej škále pôsobnosti, lebo v súčasnosti postihuje všetky stránky nášho života, úlohou tejto dizertačnej práce nie je skúmať všetky tieto aspekty. Keďže mi však nie je známa existencia žiadnej odbornej literatúry, ktorá by vedecky analyzovala a zhodnocovala korelácie, presahy a prieniky medzi dizajnérskou produkciou (dizajnom 3D predmetov – výrobkov) a voľnou sochárskou tvorbou (sochárskym artefaktom – objektom a inštaláciou), je mojím cieľom preskúmať a analyzovať tieto ich vzájomné pozitívne i negatívne vplyvy. Analýzou viacerých problematík, ako sú forma a funkcia, proces tvorby a sériovej výroby – multiplikát, unikát a duplikát; koncepcia diela a reč produktu, či hľadaním opodstatnenosti remeselných a materiálnych princípov popri súčasných dematerializačných tendenciách v tvorbe tak dizajnu, ako aj sochy, je mojím zámerom v časovom rozmedzí od prvého použitia princípu ready-made až po súčasnosť, ozrejmiť príčiny vedúce k dôsledkom straty potreby striktne vymedzovať hranice spomínaných oblastí. Keďže vstup dizajnérskych výrazových prostriedkov a tvaroslovných prvkov cez princíp ready-made rozšíril možnosti výpovede sochárskeho média, je potrebné vykresliť vývoj sochárskeho názoru v kontexte dizajnu od prvého použitia tohto Duchampovho princípu po súčasnosť. Väčšinou sú tieto vzájomné väzby medzi dizajnom a sochárstvom len okrajovo spomenuté v rôznych vedeckých textoch o teórii umenia či dizajnu a v publikáciách mapujúcich ich historický vývoj. Médium sochy je však často ponímané ako jedno z mnohých médií integrovaných do konglomerátu vizuálnych umení. Ak chce niekto pomenovať konkrétne súvislosti minimálne dvoch oblastí ľudskej činnosti, musí predovšetkým vedieť pomenovať aj odlišnosti. Aký je vlastne rozdiel medzi sochárstvom a dizajnom 3D produktov, aj keď obidva odbory historici umenia často zaraďujú do „rodiny“ výtvarných umení? Onen sporný prvok funkčnosti stavia medzi sochárstvo a architektúru aj moderný britský sochár Henry Moore. Ak teda hodnotíme vzťahy medzi dizajnom a sochárstvom cez prizmu modernistov, musíme konštatovať zásadné rozdielnosti. Ak sa však pozrieme na daný problém cez prizmu súčasnej postmodernej dizajnérskej praxe, kde je hlavným kritériom myšlienkový odkaz, musíme konštatovať, že sú tu zjavné súvislosti. Veď práve voľné vizuálne umenie narába s obsahom diela počas celej svojej histórie nepretržite. To, že pozornosť dizajnérov sa čoraz väčšmi sústreďuje skôr na obsah ako na samotnú funkciu produktu, že je pre používateľa nositeľom posolstva prostredníctvom využívania jazyka znakov a symbolov, povyšuje dizajn na médium schopné komunikovať. Ďalším problémom v hľadaní súvislostí medzi sochárstvom a dizajnom 3D produktov by mohol byť rozdiel medzi procesom priemyselnej výroby a výtvarnou tvorbou. Priemysel zaviedol automatizované výrobné linky pre sériovú výrobu, ktorú umožnila práve funkcionalistická estetika. Sochárska tvorba je vo všeobecnosti považovaná za autonómnu činnosť sochára autora a „výrobcu“ sochárskeho diela v jednej osobe. Na súčasnej výtvarnej scéne však existuje mnoho sochárov, ktorí pracujú podobným spôsobom ako ich kolegovia dizajnéri a už nepovažujú za potrebné, aby dielo, ktoré „navrhli“, aby aj vlastnoručne vyrobili. Pop-artoví výtvarníci, ako napríklad Andy Warhol či Arman prijali ako princíp tvorby tzv.sériovosť a zmnožovaním motívov vytvárali celé cykly sochárskych objektov. Trendy v súčasnom dizajne sú také, že pozornosť dizajnérov sa okrem sériovej výroby začína sústreďovať aj na limitované série či dokonca na unikát, čo mu pridáva na hodnote. Problematika dematerializácie umeleckého diela vo vizuálnom umení dnes už preniká aj do sfér dizajnu. K tejto strate záujmu o materiálnu stránku diela dospeli konceptuálni výtvarní umelci už v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia. Dovtedajšie chápanie diela ako komplexného celku zahrnujúceho myšlienku, ktorá je za pomoci remeselnej práce zhmotňovaná v materiáli, rozdelili na myšlienku a hmotu. Je faktom, že si tieto dva umelecké odbory – socha a dizajn, vždy, keď to bolo pre ich existenciu nevyhnutné, navzájom prepožičiavali tvaroslovné vyjadrovacie znaky, obsahovú zložku diela či materiálno-technologické pracovné postupy. Z uvedených faktov teda explicitne vyplýva, že tieto korelácie medzi sochárskym umením a dizajnérskou praxou majú vo svojej podstate prirodzený pôvod vyplývajúci z ich trojdimenzionálno-materiálnej entity.

Migrácia a jej potenciály v architektúre: Scenáre rozvoja subkultúr
Ing. arch. Viktória Horečná, PhD.

Fenomén medzinárodnej migrácie a následnej inklúzie migrantov do majoritnej spoločnosti sa v súčasnosti javí ako vysoko aktuálna politická a spoločenská téma odbornej aj laickej verejnosti. Teória architektúry a urbanizmu sa napriek tomu tejto problematike dosiaľ dostatočne nevenovala, ak vôbec. Dizertačná práca preto vo svojej teoretickej rovine objasňuje dôsledky migračného procesu pri konštitúcií domova a tvorbe hmotnej väzby na nové miesto. Poukazuje na mnohé formy a podobu, ktorú môže nová architektúra nadobudnúť v súlade s potrebami rôznych cieľových skupín vstupujúcich do tohto (migračného) procesu. Takisto sa zameriava na významnú úlohu migračnej politiky ako interného faktora ovplyvňujúceho výslednú podobu stavebných počinov etnických priestorových koncentrácií vo svete aj na Slovensku v priebehu dejín. Analýza problémov, ktoré zahraničná migrácia prináša, dokázala, že otázka identity mestských oblastí a identity jednotlivcov v procese reteritorializácie je omnoho naliehavejšia než otázka etnicity, respektíve skupinovej identity – donedávna považovanej za stred pozornosti. Praktická rovina dizertačnej práce sa z tohto dôvodu sústredí na perspektívne odstránenie negatívnych dosahov spôsobených fenoménom migrácie v mestskej štruktúre. Sústredí sa aj na zachovanie diverzifikovaného mestského prostredia a architektúry, ktorá je prejavom prirodzenej individuality občanov miest. S týmto zámerom prinášajú výsledky výskumnej časti koncepcie a základné kritériá tvorby regulačného nástroja, nazvaného Scenáre rozvoja subkultúr, ktoré sú určené pre aplikáciu v rovine architektúry. Úlohou scenárov je pôsobiť na architektúru mestských oblastí tak, aby táto v čase nadobudla ráz tematických celkov, a tak aby korešpondovala s diferencovanými potrebami a preferenciami svojich občanov. Scenáre rozvoja vo svojej podstate vychádzajú a priamo nadväzujú na poznatky z vedeckovýskumného projektu EÚ Ecocity a na výsledky vedeckovýskumného projektu Pamiatkovej starostlivosti v PZ CMO v Bratislave. Dôležitou súčasťou dizertačnej práce je preto aj jej ekologický rozmer, propagácia myšlienky trvalo udržateľného rozvoja a kultúrnohistorickej kontinuity.

Neinvazívne spôsoby prezentácie ruín architektúry: Virtuálna prezentácia zanikajúcej architektúry
Ing. arch. Viktoria Kyjovská, PhD.

V kontexte rastúcej globalizácie, čoraz viac národov a spoločenstiev pociťuje význam svojho kultúrneho dedičstva, či už hmotného alebo nehmotného, ako súčasť svetovej kultúrnej diverzity. Kultúrne dedičstvo zohráva kľúčovú úlohu v uvedomení si vlastnej identity a je našou povinnosťou zabezpečiť jeho ochranu a prispieť tak k udržaniu kultúrnej kontinuity. Ak chce pamiatková starostlivosť zotrvať v povedomí spoločnosti, musí v dnešnom svete dočasných hodnôt priniesť nový, živý a atraktívny spôsob sprístupnenia kultúrneho dedičstva, ktorý uspeje v boji globalizačných tendencií a prinavráti stabilitu hodnôt prameniacu v tradícii a skúsenostiach našich predkov. Pamiatky torzálnej architektúry, ktorým je cieľovo venovaná dizertačná práca, sa čoraz častejšie vnímajú ako exponáty zachované vo svojom prirodzenom prostredí, čomu zodpovedá aj pietny prístup k ich architektonickému dotváraniu. Aktuálne realizácie na pôde pamiatkovej starostlivosti čoraz viac naznačujú, že dnešným trendom sa stáva virtuálna prezentácia na pozadí zakonzervovaného torza. V ekonomicky vyspelých krajinách sa čoraz viac skloňuje pojem virtual heritage (virtuálne dedičstvo). Využitie virtuálnej reality nachádza progresívne uplatnenie v expozíciách múzeí, pri prezentácii archeologických lokalít in situ alebo propagácii kultúrneho dedičstva prostredníctvom internetu, čím napomáha neformálnemu vzdelávaniu širokého okruhu spoločnosti. Početné literárne zdroje naznačujú, že súčasné digitálne technológie otvárajú nové a efektívne možnosti dokumentácie, archivácie, ochrany a medializácie kultúrneho dedičstva. Celkový dopad ich integrovania v procese obnovy a prezentácie architektonického dedičstva, však ešte stále nie je komplexne zmapovaný, najmä z pohľadu naplnenia potrieb širokej verejnosti. Rozhodli sme sa preto otvoriť túto problematiku a na základe aplikovaného výskumu na vybranej archeologickej lokalite Kostolec — Ducové, sme monitorovali nároky a požiadavky virtuálneho návštevníka, vzhľadom k jeho vzdelaniu, veku, PC skúsenostiam a osobným preferenciám. Dizertačná práca v teoretickej rovine objasňuje problematiku virtuálneho dedičstva a súvisiacich pojmov, jeho definície, výhody, riziká a podobu v polohe konkrétnych realizácií. Najdôležitejšie poznatky sa premietli do koncepcie, ktorá sa stala východiskom pre vytvorenie virtuálnej prezentácie predmetnej lokality, sprístupnenej prostredníctvom internetu. Prezentácia sa prioritne zakladá na troch diferencovaných spôsoboch sprostredkovania kultúrnej informácie; prostredníctvom interaktívne mapy, audiovizuálnou animáciou alebo textovým libretom. Výskumná poloha dizertačnej práce preveruje výpovednú hodnotu stanovených transferov vo vzťahu k rôznym skupinám respondentov a usiluje sa tak verifikovať kľúčovú hypotézu dizertačnej práce: vyšší stupeň interaktivity a s ním spojené individuálne skúmanie vo virtuálnom prostredí, smeruje k lepšiemu vnímaniu, pochopeniu a zapamätaniu si kultúrnej informácie, než je v prípade pasívneho pozorovania prezentovaného javu. Výsledky výskumu, ktoré priniesli zaujímavé zistenia aj vo vzťahu k ďalším hypotézam a požiadavkám respondentov, sú v závere práce sumarizované formou odporúčaní, ktorých cieľom je regulovať a nasmerovať vplyv PC technológií v oblasti pamiatkovej starostlivosti tak, aby tvorili adekvátne formy na spoznávania kultúrnych koreňov, minulosti a tradície našich predkov.

Verejné urbánne priestory
Ing. Zuzana Hudeková, PhD.

V súčasnosti žije 75% Európanov v mestských sídlach, v roku 2020 sa odhaduje zvýšenie tohto percenta až na 80%.. V tejto súvislosti nadobúdajú mestské verejné priestory mimoriadne dôležitú úlohu. Majú priamy vplyv na to, ako miestni obyvatelia vnímajú prostredie v ktorom žijú, ako sa vedia s ním identifikovať a ako uspokojuje ich sociálno-spoločenské funkcie. Mestské verejné priestory môžu významne ovplyvniť ekonomický rozvoj miest ako aj ich prosperitu. Ich dôležitosť sa zvyšuje aj v súvislosti s niektorými výzvami, s ktorými je potrebné zaoberať a riešiť už v súčasnosti, nakoľko ich dopady sa plne prejavia v nasledujúcich desaťročiach. V prvom rade sú to hroziace negatívne prejavy zmeny klímy, ktoré v mestách sa prejavia ešte vypuklejšie ako v okolitej krajine. Dizertačná práca sa zaoberá legislatívnymi a rozvojovými dokumentami, inštitucionálnym rámcom, aktérmi a rozdelením zodpovedností na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni vo vzťahu k verejným urbánnym priestorom. Osobitne sa sústreďuje na environmentálne funkcie verených urbánnych priestorov, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu životného prostredia v meste. Predstavuje problematiku zmeny klímy, možnosti vyhodnotenia zraniteľnosti vo vzťahu k urbánnym verejným priestorom. Teoretické poznatky sa v práci aplikovali na hodnotení zraniteľnosti obyvateľstva Mestskej časti Bratislava — Staré mesto k vlnám letných horúčav vo vzťahu ku kvantite a environmentálnej kvalite verejných urbánnych priestorov. Na základe výsledkov výstupu sú v záverečnej časti navrhnuté adaptačné opatrenia. Práca má široký potenciál využitia v praxi. Zoznam navrhnutých environmentálnych kritérií verejných priestorov by mal nastaviť rámec pri aplikácii práce do praxe. Navrhnuté opatrenia sa v praxi môžu premietnuť do prijatých opatrení na lokálnej, ale aj celomestskej úrovni. Dizertačná práca, získané poznatky a dosiahnuté výsledky budú využité vo viacerých významných dokumentoch, napr. pri príprave kapitoly o územnom plánovaní vo vzťahu k zmene klímy do Národnej stratégie adaptácie SR, ale aj do spracovania kapitoly funkčnej zložky „zeleň“ do pripravovaných aktualizovaných „Princípov a pravidiel územného plánovania“. Urbanizmus ako vedný odbor ale zároveň aj ako praktická činnosť by mal vychádzať z progresívnych poznatkov spoločenských a prírodných vied. V dizertačnej práci sme sa sústredili na niektoré nové výzvy, s ktorými sa bude musieť tento vedný odbor zaoberať pri riešení otázok ochrany a tvorby životného prostredia a pri praktickej územnoplánovacej činnosti — územnom plánovaní. Osobitne problematika zmeny klímy by mala začať vstupovať nielen ako záväzný ukazovateľ pre dimenzovanie všetkých subsystémov územného plánu ako je napr. doprava, energetika, voda ale zároveň aj do návrhov návrhu funkčnej regulácie (povolená a zakázaná funkcia), ako aj do priestorovej regulácie.

Kľúčové slová: grafika, ochrana architektonického dedičstva, architektúra, dizertačná práca, urbanizmus, dizajn