18 apríla, 2024
Logo Logo

Anotácie obhájených dizertačných prác

Celý článok

Historicko-typologický vývoj barokových krovových konštrukcií na území Slovenska
Mgr. Daniela Zacharová, PhD.

Dizertačná práca skúma barokové krovy na území Slovenska, ich typologický vývoj od raných foriem 17. storočia cez vyspelé konštrukcie typické pre 18. storočie po vyľahčované schémy siahajúce do obdobia polovice 19. storočia. Práca formálne pozostáva z desiatich kapitol (vrátane úvodu, záveru a referencií). Z obsahového hľadiska ju možno rozdeliť na štyri okruhy: Uvedenie do problematiky (kapitoly 1 – 3) zahŕňa odôvodnenie výberu témy, špecifikáciu predmetu a cieľa práce, ako aj pracovnej hypotézy a načrtáva predpokladané využitie. Ozrejmuje metódy skúmania, analýzu súčasného stavu riešenej problematiky a základnú terminológiu. V jadre práce (kapitoly 4 – 5) je na základe poznatkov vlastného výskumu zhrnutý vývoj barokových krovov na území Slovenska a jeho determinanty, vrátane uceleného náhľadu na tesárske remeslo. Ťažisko práce (kapitoly 6 – 7) predstavuje historicko-typologické rozdelenie a charakteristika barokových krovových konštrukcií zistených na území Slovenska, z ktorých vyšpecifikované základné typy sa následne premietajú v Katalógu konštrukčných typov barokových krovov. Získané poznatky sú ďalej v dobovom kontexte porovnávané s vývojom barokových krovových konštrukcií vybraných krajín strednej a západnej Európy. Hlavným obsahom záverečnej časti (kapitoly 8 – 10) je okrem náčrtu estetických kvalít krovových konštrukcií konečné zhodnotenie docielených výsledkov, pričom prácu uzatvárajú zoznamy použitej literatúry, zdrojov a príloh.

Architektonicko-urbanistický vývoj stredovekej a ranonovovekej Bratislavy
Ing. arch. Zdenka Šedivá, PhD.

Cieľom a výsledkom dizertačnej práce je monografické textové spracovanie architektonicko-urbanistického vývoja Bratislavy v stredoveku a na začiatku novoveku (približne 1250 – 1550). Autorka vytvorila syntézu na základe analýzy dobových písomných prameňov, mladších mapových plánov, obrazových prameňov (veduty, rytiny, historické fotografie) a predovšetkým konspektovaním veľkej časti doterajších archeologických a pamiatkových výskumov. Výsledkom práce je okrem textovej syntézy (katalóg) grafické spracovanie niektorých fenoménov (napr. rozšírenie istých druhov portálov alebo typov domov v jednotlivých častiach mesta intra muros). Získané poznatky autorka súhrnne a názorne sprístupnila aj formou digitálneho 3D modelu mesta. Predstavuje sumu v súčasnosti dostupných informácií, ktoré môžu byť vďaka digitálnym technológiám bez problémov v budúcnosti dopĺňané, spresňované alebo dokonca opravované – podľa toho, ako bude ďalší výskum napredovať. Práca teda predstavuje pamiatkovo-historickú topografiu mesta spojenú s digitálnou 3D modeláciu priestoru aj jednotlivých stavieb. Hlavným prínosom textovej časti dizertačnej práce je syntéza parciálnych informácií do celku, ktorý umožní stavať nové otázky a dávať nové odpovede. Hlavným prínosom 3D modelu je zrozumiteľnosť grafických výstupov a možnosť spätnej väzby pre archeológov, pamiatkarov a ďalších odborníkov.

Moderná architektúra ako pamiatka – budova Slovenského rozhlasu v Bratislave
Ing. arch. Štefan Bekeš, PhD.

Budova Slovenského rozhlasu patrí podľa odbornej verejnosti medzi najvýznamnejšie diela postavené u nás v období neskorej moderny. Časť z nich súčasne upozorňuje na potrebu jej ochrany. Ďalšia časť odbornej verejnosti, ale aj tej laickej, ju však považuje za relikt komunistického režimu, ktorý treba odstrániť z obrazu mesta. Hoci bola postavená na veľmi špecifickú funkciu a vyžiadala si mimoriadne technické, funkčno-prevádzkové a často aj nové technologické riešenia, ktoré môžeme zaradiť medzi unikátne, jej prevádzky, technológie a celkový súčasný stav rýchlo zastaral a stal sa nevyhovujúcim, dokonca i predimenzovaným pre súčasné potreby rozhlasu. Otázka využitia strešných terás v nadväznosti na parter a park na Belopotockého ulici je ďalším kľúčovým problémom objektu. A keďže celková kondícia budovy je na hranici svojej životnosti a nespĺňa súčasné požiadavky na energetickú efektívnosť, bude potrebné v blízkej budúcnosti pristúpiť k hĺbkovej obnove objektu. V záujme zachovania unikátnosti a charakteristických prvkov rozhlasu bolo potrebné ich identifikovanie a popísanie. Keďže tu však existuje aj možnosť, že prísnou ochranou a prílišným zotrvávaním na zachovaní pôvodného stavu by sa mohlo zabrániť budúcemu rozvoju objektov rozhlasu a jeho širšieho okolia, boli v dizertačnej práci sformulované i postupy pamiatkovej obnovy špecifikované presne pre potreby Slovenského rozhlasu tak, aby bola zachovaná jeho autenticita a zároveň, aby sa preň zabezpečila i možnosť dlhodobo udržateľného rozvoja. Všetky materiály uvedené v tejto práci majú slúžiť ako podklad pre budúci návrh na zaradenie budovy Slovenského rozhlasu do ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR (návrh na vyhlásenie budovy za národnú kultúrnu pamiatku). Keďže budova Slovenského rozhlasu je pre súčasné potreby rozhlasového vysielania príliš veľká, rozhodli sme sa v práci taktiež venovať aj možnostiam integrácie novej funkcie do budovy. Ďalším nemenej pálčivým problémom objektu je jeho všeobecná neobľúbenosť v očiach verejnosti. Tú sme sa pokúšali zvrátiť návrhmi a neskôr aj realizáciami náučnej prehliadkovej trasy po budove a jej nasvietením i návrhmi na revitalizáciu strešných terás. Celá práca a všetky návrhy sledujú jeden základný cieľ – dlhodobú udržateľnosť pamiatkových hodnôt budovy. Dizertačná práca sa zameriava najmä na doplnenie a rozšírenie existujúcej dokumentácie neúspešných návrhov na vyhlásenie budovy Slovenského rozhlasu za národnú kultúrnu pamiatku o novonadobudnuté poznatky z podrobného stavebno-historického (stavebno-architektonického) prieskumu. Keďže hlavným dôvodom zamietnutia boli najmä urbanistické problémy či „urbanistická nedokončenosť“ tohto komplexu, práca sa taktiež zameriava aj na overenie funkčnosti a životaschopnosti súčasného riešenia. Zozbierané materiály slúžili aj ako podklad pre stálu výstavu rozmiestnenú po celej budove rozhlasu, tvoriacu prehliadkovú trasu po jeho zaujímavostiach a unikátnostiach. Táto stála výstava – prehliadková trasa, ktorá je samotnou RTVS stabilne prevádzkovaná, prispieva k prezentácii budovy Slovenského rozhlasu smerom dovnútra (medzi zamestnancov) i navonok (medzi návštevníkov). Zvýšenie povedomia o budove, a tým i zlepšenie vzťahu k nej, má za následok aj zvýšenie spoločenského tlaku na zachovanie jej unikátnych a charakteristických častí, čo je hlavným cieľom dizertačnej práce.

  • Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra

Život a dielo architekta Josefa Mareka (1889 – 1966)
PhDr. Katarína Haberlandová, PhD.

Dizertačná práca o Josefovi Marekovi je prvou biografiou českého architekta žijúceho a pracujúceho na Slovensku v období medzi vojnami, ktorá bola napísaná ako súčasť doktorandského štúdia na Fakulte architektúry STU. Dosiaľ najpodrobnejšie popisuje architektove životné peripetie a vytvára analytický pohľad na jeho dielo. Josef Marek, rodák z obce Petrovice na Morave, študoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Prahe so zakladateľom modernej českej architektúry – Janom Kotěrom. Krátko po ukončení štúdia prišiel na Slovensko, aby spolu so svojimi spolužiakmi z akadémie vyvíjal modernú architektúru v našej krajine. Jeho životopis prináša vedomosti o oveľa širšej škále diel a štruktúr, ako bolo doteraz známe. Pokiaľ ide o projekty, o ktorých sme už dlho vedeli, práca prezentuje informácie v úplne novom kontexte, ako je analýza súťaže o výstavbu protestantského kostola v Trnave. Objasnenie formovania jeho postoja k myšlienkam modernej architektúry bolo následne posilnené skúmaním náčrtov priemyselnej architektúry, ktoré sme našli v jeho sídle v Brne. Ďalšie dve kľúčové kapitoly práce sa zaoberajú najdôležitejšími otázkami tohto konkrétneho historického obdobia – bývanie a urbanistické plánovanie.

Okrem doteraz dobre známych diel prináša informácie o novoobjavených stavbách. Architekta sme tak mohli predstaviť v nových, ozrejmujúcich súvislostiach. Jedným z najvýznamnejších prínosov práce sa stali texty o nerealizovaných, najmä urbanistických projektoch, v mnohom predznamenávajúcich vývoj urbanistického plánovania v druhej polovici 20. storočia, do ktorých sa premieta zrejme najväčší tvorivý potenciál Josefa Mareka. Celkom novú informáciu o Marekovej ranej etape pôsobenia na Slovensku poskytli nálezy industriálnych skíc, analyzované skrz architektonický diskurz prvých dvoch dekád 20. storočia. K lepšiemu pochopeniu architektovho premýšľania pomohli aj jeho texty nájdené v pozostalosti. „In situ“ sa nepodarilo všetky Marekove diela identifikovať. Neúspešná identifikácia niekoľkých bytových domov však nemala vplyv na celkové zhodnotenie architektovho diela. Súčasne nás zaväzuje ďalej na nej pokračovať. Nedokončenosť v jednotlivostiach, s ktorou sa pri práci na životopise stretávame takmer vždy, vyvážila aj hodnota nových poznatkov o pôsobení Josefa Mareka v Linzi počas vojnových štyridsiatych rokov. Črtá sa tak ďalšie možné rozvíjanie skúmania významného a zatiaľ nepoznaného obdobia, ku ktorému nás privádzajú práve životné peripetie architekta Josefa Mareka.

Kľúčové slová: architektúra, výskum, dizertačná práca, FA STU, doktorandské štúdium, doktorandi