Priestorová a funkčná adaptabilita viacúčelových športových zariadení
Ing. arch. Martin Hudec, PhD.
Zmena životného štýlu a iné ekonomické a sociálne faktory prispievajú k zmene nárokov na šport a športové stavby. Prispôsobenie sa podmienkam vytvoreným nárokmi používateľov, prevádzkovateľov alebo nárokom mesta či obce je konceptom udržateľnej architektúry. Jedným z nástrojov je adaptácia stavieb na viacúčelové športové zariadenia. Prvá časť práce predstavuje stručnú analýzu vývoja športových stavieb a stav problematiky na našom území. Tento stav problematiky slúži ako východisko a motivácia pre výskum dizertačnej práce. Ďalšia časť práce sa zameriava na adaptabilitu, definuje jej pojem a objasňuje jej použitie v kontexte športovej typológie. Hlavná časť práce sa sústreďuje na analyzovanie vybraných adaptovaných realizácií športových stavieb, skúma aspekty, ktoré ovplyvňovali proces adaptácie, a ich vnútornú priestorovú organizáciu. Porovnanie výsledkov analýz športových zariadení predovšetkým dokumentuje vybrané aspekty, nástroje tvorby a okolnosti potrebné na dosiahnutie určitého stupňa adaptácie. Na záver sú uvedené možné odporúčania pre prax, ako aj podnety pre ďalšie skúmanie tejto problematiky.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Architektúra
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=7398A5BA986E0C6499CF856857E5&seo=CRZP-detail-kniha
Stratégie formovania mestského verejného priestoru
Ing. arch. Kristína Staněková, PhD.
Predmetom dizertačnej práce je vytýčenie strategického postupu, ktorého výsledkom by mala byť stratégia formovania mesta, zabezpečujúca čo najlepšiu kvalitu verejného priestoru našich miest. Práca uvádza výskumné poznatky teoretických prác v oblasti stavby miest, ktoré predstavujú fundament súčasného svetového diskurzu, a zaraďuje ich do kontextu teórie systémov, čo umožňuje ich prehľadné štrukturovanie. Následne predstavuje základné kontúry strategického postupu, ktorý možno v oblasti formovania urbánneho prostredia pozorovať na úrovni Európskej únie, a bližšie sa venuje príkladu konkrétneho národného štátu – Veľkej Británie. Čiastkové závery pritom poukazujú na fakt, že sa obe úrovne nesú v intenciách zmieneného diskurzu. Ďalej sa venuje postupu formovania miest zaužívanému v našej krajine a na základe analýzy relevantných dokumentov na úrovni štátu i konkrétneho mesta konštatuje, že súčasnému svetovému diskurzu sa v našej krajine ohlas zatiaľ nájsť v plnej miere nepodarilo. Výsledkom dizertačnej práce je odporučenie jasne a zrozumiteľne stanoviť požiadavky, ktoré naša spoločnosť na mesto, ako i na jeho verejný priestor kladie. Až následne bude možné určiť, nakoľko bude možné poznatky a odporúčania zmieneného diskurzu využiť pri tvorbe národnej i miestnej stratégie v tejto oblasti.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Urbanizmus
- Publikácia je dostupná online tu: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=257C140978EBB75C055FFB95CC53&seo=CRZP-detail-kniha
Dizajn a kvalita prostredia – od Thoneta po súčasnosť – vplyv výberu materiálu
Ing. arch. Ivo Flimmel, ArtD.
Kvalita života je pojem používaný na posúdenie fyzickej, psychickej, sociálnej, ekonomickej a duchovnej pohody jednotlivca alebo určitej časti spoločnosti. Kvalita života sa zakladá na subjektívnych hodnoteniach, pretože závisí od záujmov, potrieb a prianí používateľa. Kvalita prostredia tvorí jednu z jej bazálnych súčastí a závisí priamo od ľudskej činnosti. Všetko, čo vzniká s jej prispením, je vytvárané používaním unikátnej moci danej jedine človeku. Tou mocou je tvorivosť, teda moc nad formovaním materiálov s cieľom získať produkt, ktorý bude vyhovovať prvotným potrebám definovaným pri jeho vzniku. To je proces, v modernom ponímaní nazývaný dizajn, ktorý sa odohráva buď nevedome v rámci primitívnych foriem ľudského bytia, alebo cielene a uvedomelo v rámci posledných storočí. Pokúsime sa preto ponoriť do subjektivity tohto dávneho konceptu, čo by mohlo pomôcť skutočne pochopiť a zlepšiť kvalitu prostredia a celkovo života prostredníctvom dizajnu. Dizajn je základným faktorom kvalitného života človeka, pretože významne prispieva k zlepšeniu produktov a služieb, v ktorých je integrovaný, ako aj k zlepšeniu kontextu, resp. prostredia, v ktorom sa odohráva a ktorého cieľom je predovšetkým uspokojenie potrieb jednotlivca. Pokiaľ to nie je možné, tak s cieľom uľahčiť život a dokázať vytvoriť umelý priestor, v ktorom bude môcť človek pôsobiť. Dizajn je súčasťou každodenného života, v ktorom sa snaží integrovať úžitkové a symbolické hodnoty výrobkov a služieb, ktoré zavádzame do súčasnej kultúry. Preto sa hovorí, že dizajnéri navrhujú nielen objekty, ale aj spôsob, akým ľudia komunikujú v rámci daného životného prostredia. My sa pokúsime preniknúť do jedného zo základných elementov dizajnu, materiálu. Predpokladáme, že materiál je hlavným prvkom určujúcim nielen formu, ale aj funkciu navrhovaných výrobkov. Jeho vlastnosti, možnosti spracovania a povrchovej úpravy sú určujúcim faktorom dizajnu, a tým aj kvality vytváraného prostredia. Budeme skúmať možnosti, ktoré nám jednotlivé materiály ponúkajú pri evolúcii dizajnu a jeho vplyvu na tvorbu a vývoj kvality prostredia, v ktorom človek žije, pracuje, má svoje sny, pocity a vnemy. A v rámci dizajnu si vyberieme jeden z najpoužívanejších výrobkov vôbec: stoličku. Ako uvádza Ivan Petelen (2013) v abstrakte k prednáške Sedíme správne? Čo na to interiér a dizajn? na konferencii Tvorivosť v dizajne II na Katedre dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov Technickej univerzity vo Zvolene: Keďže sa ľudia pohybujú vo vnútorných priestoroch väčšinu svojho života (zvykne sa uvádzať 70 % až 80 %), môžeme povedať, že kvalita interiérov priamo podmieňuje kvalitu nášho života. Spätnú väzbu môžeme označiť ako výchovu prostredím a interiérový priestor (umelé hmotné prostredie) sa na tom podieľa významnou mierou. Jeho vybavenie výrazne ovplyvňuje zároveň aj naše zdravie. Predpokladaných 8 hodín z denného 24-hodinového cyklu človek strávi na posteli (spánok, odpočinok, choroba atď.), čo bol najdlhšie užívaný nábytkový element v živote človeka. Dnes sa však ukazuje, že posteľ už pravdepodobne odovzdala prvenstvo stoličke, na ktorej dnes presedíme viac. A nielen stoličke, ale sedaciemu nábytku všeobecne, pretože okrem počítača, ktorý nám poskytuje prácu, informácie a zábavu, presedíme pri jedení, oddychu i televízii.
- Dizertačná práca na Fakulte architektúry STU v Bratislave bola obhájená v študijnom programe Dizajn