Nové Sans Souci v Iliašovciach: Zabudnutá krajina
Katarína Kristiánová
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Ekologická autenticita architektúry
Lukáš Šíp
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Pamäť krajiny: Faktory ovplyvňujúce premeny krajiny
Miriam Heinrichová
Krajinu možno charakterizovať ako dynamický systém s vlastnou štruktúrou a významovou podstatou. Britský historik F. W. Maitland, ju prirovnal ku zázračnému pergamenu, na ktorom boli stránky najprv popísané a po určitom čase vymazané a nahradené novými zápismi. Tieto zachované stopy v krajine možno nazvať pamäťou krajiny. Tvoria ich materiálne prvky, ktoré sú zhmotneným duchom ľudskej aktivity. Zachované prvky v krajine (či už nad, alebo pod zemským povrchom) obsahujú určité znaky, ktoré vytvárajú identitu krajiny. Identita je špecifickou vlastnosťou kultúrnej krajiny. Je daná predovšetkým prítomnosťou zachovaných stôp kultúrneho a historického vývoja, jedinečnosťou a neopakovateľnosťou krajinnej scény krajiny. Identifikácia pamäte krajiny pomáha odkryť vzťahy medzi človekom a krajinou a tým prispieť k poznaniu našej histórie.
K základným determinantom formujúcim pamäť krajiny patria: krajina, ako nositeľ potenciálu, a človek resp. spoločnosť, ako nositeľ, ale aj tvorca kultúry v krajine. Prírodné zložky sú predpokladom pre vznik špecifických kvalitatívnych vlastností krajiny. Čím viac prírodných limitov má krajina, tým výraznejšie človek rozvíja špeciálne formy jej využívania.
Prírodné špecifiká takisto ovplyvňujú radu kultúrnych faktorov – hustotu osídlenia, hospodársku činnosť či kultúrny vývin spoločnosti. Demografický vývoj vplýva na využívanie krajiny. Avšak veľkosť a intenzita migrácie obyvateľov, sú len základným predpokladom vývoja pamäte krajiny. Ovplyvňujú ich aj atraktivita kultúry spoločnosti a miera jej presadzovania v krajine. Každá spoločnosť, osídľujúca našu krajinu bola zároveň nositeľom kultúry, s technickým, sociálnym, ideologickým či iným kontextom. Ten okrem spôsobu využitia krajiny určoval aj duchovný, hodnotový, či estetický vzťah človeka ku krajine.
S vývojom spoločnosti sa vyvíja aj jej kultúra. Čím výraznejšie kvantitatívne alebo kvalitatívne sociálno-kultúrne charakteristiky má spoločnosť, tým výraznejšie a udržateľnejšie sú vnútorné väzby krajiny a človeka. Takáto krajina si dlhodobo zachováva pôvodné spoločenské hodnoty. Pri slabom prejave týchto charakteristík sú spoločenské hodnoty krajiny oveľa zraniteľnejšie. Krajina so slabým prejavom kultúrnych charakteristík často podlieha zmenám, pretŕhajú sa vnútorné väzby človeka a krajiny, degradujú spoločenské hodnoty krajiny. Zmenám však sa spoločnosť síce neubráni, ale dôležité je, akým spôsobom sa zapíšu do krajiny a ako ovplyvnia jej rozvoj do budúcnosti.
Sociálne bývanie v Španielsku a na Slovensku: Porovnanie vývoja (1900 – 2010)
Mercedes Ortego González
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Bývanie seniorov: Súčasné trendy v problematike navrhovania zariadení pre seniorov
Daniel Szabó
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.