Prečo hovoríme o transformácii/premene pamiatky
Katarína Vošková
Štúdia sa zaoberá sledovaním premien pamiatkového a historického stavebného fondu v procese pamiatkovej obnovy, ako aj stavom pamiatok v rámci ich zákonnej ochrany. V prvej časti si definuje ciele a predmet práce, predstavuje doterajšie poznatky k téme. V ďalšej časti približuje niektoré problémy pri obnove pamiatok v praxi, najmä so zachovaním autenticity, jedným zo základných kritérií pre nomináciu a zachovanie lokalít na Zozname svetového kultúrneho dedičstva. Vo výskumnej časti analyzuje stav pamiatok a historických objektov na príklade Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica so snahou kvantifikácie úbytku autenticity v pamiatkovo chránenom území, a to v určitom časovom úseku a z rôznych príčin. Zisťuje, že k strate autenticity dochádza v niektorých prípadoch aj pamiatkovou obnovou. Pre objektivizáciu tohto tvrdenia (ale aj pre ďalšiu prax pri vyhodnocovaní pamiatkových obnov) zostavuje schému „testu autenticity“, ktorou na konkrétnych príkladoch pamiatok, preukazuje kvalitatívnu úroveň účastníkov procesu. Z toho dôvodu v ďalších častiach výskumu analyzuje faktory a účastníkov procesu obnovy pamiatok, s cieľom identifikácie najslabšieho/ najvplyvnejšieho z nich. Záver práce je zhrnutím výsledkov z realizovaných výskumov a načrtnutím ich možného využitia a prínosu pre vedu a prax v oblasti ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Verejná zeleň a jej spoločenská hodnota: Prípadová štúdia Medická záhrada v Bratislave
Tamara Reháčková
Zeleň je považovaná za jednu z najvýznamnejších veličín, ktoré ovplyvňujú život obyvateľov v mestách. V súčasnosti sú v týchto súvislostiach do popredia stavané témy ako funkcie a poslanie zelených plôch, ich percepcia, úloha pri kompenzácii klimatických zmien a pod. Aj napriek tomu je zeleň v mestách na okraji záujmu kompetentných, plochy zelene sú často vnímané len ako nezastavené priestory vhodné na výstavbu Jednou z možností, ako zvýšiť „spoločenský status“ zelene, je pokúsiť sa vyčísliť jej finančnú hodnotu. Aj napriek tomu, že väčšina z týchto výhod je neobchodovateľná, stále existujú snahy vyjadriť ich v peniazoch. Tento prístup je v súlade s trendom pragmatizmu v politike životného prostredia, aj keď je v rozpore s mnohorakosťou hodnôt zelených plôch. Ekonomické hodnotenie funkcií a služieb zelených plôch je metodicky veľmi náročné. Dosiaľ neexistuje jednotný nástroj, ktorý by bol akceptovaný okrem výskumnej sféry aj v praxi a tak v súčasnosti používané prístupy môžeme považovať len za experimentálne. príspevok prezentuje niektoré vybrané ekonomické nástroje, ktoré sa v praxi už používajú alebo by ich bolo možné použiť.
Gottwaldovo Námestie slobody v Bratislave – námestie totalít?
Marián Potočár
Zhrnutie tohto článku je dostupné len v anglickom jazyku. Pre jeho zobrazenie kliknite na EN v pravom hornom rohu okna.
Doktrína regulácie
Ján Legény
Mestu ako vyššej forme spoločenského života predchádzalo postupné osídľovanie prírodnej krajiny, s ktorou človek prichádzal do kontaktu a začal ju transformovať podľa svojich predstáv a požiadaviek. Prvotnými charakteristickými atribútmi mesta sa stávajú ohraničenie/vymedzenie priestoru, prostredníctvom mestských hradieb, za ktorými – intra muros sa odohrával spoločenský život riadený silou zákona platného na jeho teritóriu. Postupný vývoj spoločnosti si prirodzene vynútil aj zmenu a zavádzanie nových zákonov, regulácií a reštrikcií aj v oblasti stavby miest a tvorby urbanizmu implikujúce problematiku stratifikácie „okupovaného“ priestoru. Príspevok popisuje problematiku regulácie výstavby na území Spojených štátov amerických, predovšetkým v New York City. Zoning Law z roku 1916 nastavil limity pre stavbu v rámci blokov, no determinuje aj funkčné využitie parcely, jej zastavanosť ako aj hmotové rozloženie/stvárnenie objektu – tzv. Setback Buildings. Táto nová estetická paradigma má priamy dopad na vizuálne stvárnenie celého mesta New York City, ktorej hlavným cieľom bolo zlepšenie penetrácie slnečného žiarenia do organizmu mesta, prísun čerstvého vzduchu a zlepšenie hygienických pomerov ako celku. Historický vývoj poukázal na negatívne dopady tejto regulácie, ktoré sa pretransformovali do legislatívnych zmien a zavedenia nového regulatívu – Floor Area Ratio (FAR index), ktorý mal poskytnúť developerom stimul, stavať na menšej ploche stavebných pozemkov. Tento koncept regulácie výstavby sa stal následne zaužívaným v mnohých krajinách sveta. Autor poukazuje na problematiku výstavby a jej reguláciu na území Bratislavy a v jej tangenciálnych polohách (lokalita Čierna Voda). Do popredia sa dostáva otázka miery a predmet regulácie v urbánnom priestore. Z pohľadu zmien životného prostredia a snahy znižovania energetickej bilancie (spotreby) objektov je potrebné prejsť do mierky súborov stavieb, celého mesta, či aglomerácie.